Panelová diskusia Kto zaplatí zelenú transformáciu?- tretia z diskusií v rámci projektu Tax the Rich – sa uskutočnila 23. septembra 2024, 17.00 – 19:00 v zariadení Jednotného majetkového fondu, Československej armády 25, Banská Bystrica. Diskutovali Brigita Schmögnerová, Proforum, Dušana Dokupilová, Prognostický ústav SAV a Radoslav Kožiak, Ekonomická fakulta UMB. Diskusiu moderoval Robert Žanony, Friedrich-Ebert-Stiftung, Slovensko. Vzhľadom na to, že zariadenie patrí odborovým organizáciám, diskusie sa zúčastnilo niekoľko odborárov ale i aktivistov z OZ Priatelia Zeme.
Panelová diskusia obdobne ako v Košiciach bola rozdelená do troch blokov: 1. blok: Redistribučné dôsledky zelenej transformácie a nerovnosť. 2. blok: Zelená transformácia a daňová spravodlivosť. 3. blok: Klimatická sociálna spravodlivosť. Na rozdiel od košickej diskusie táto panelová diskusia bola ovplyvnená aktuálnou vnútropolitickou diskusiou súvisiacou s prípravou tzv. konsolidačného balíčka, ktorý by mal znížiť vysoký deficit verejných financií SR a spomaliť rast dlhu štátu. Schválenie konsolidačného balíčka predchádza diskusii o štátnom rozpočte na rok 2025 a nasledujúce tri ďalšie roky.
- blok Nerovnosť.
Slovenská spoločnosť je podľa Giniho koeficientu spoločnosť s nízkou mierou nerovnosti. Nediskutovalo sa o spoľahlivosti tohto koeficientu ale o tom, ako nové opatrenia dopadnú na mieru nerovnosti v spoločnosti a osobitne na niektoré podoby chudoby v nej.
Oprávnené by bolo požadovať dostatočnú finančnú spoluúčasť nielen na nákladoch zelenej transformácie od tých, ktorí svojím spôsobom života znečisťujú životné prostredie najviac, ale i na nákladoch konsolidácie verejných financií od tých, ktorí paradoxne platia minimálne dane t.j. od najbohatších a nezaťažovať vyššími nákladmi tých, ktorí ich nevládzu splácať.
Konsolidačný balíček vlády, v ktorej sú dve strany hlásiace sa k sociálnej demokracii, však v rozpore s uvedeným, zvýhodňuje vysoko-príjmové skupiny. Nezavádza progresívne zdanenie príjmov, ani žiadnu novú majetkovú daň (napr. z dedičstva), zvýhodňuje tieto skupiny zastropovaním sociálnych a zdravotných odvodov a dokonca znižuje daň z dividend z 10% na 7%. Neselektívny skokový nárast DPH z 20% na 23% s výnimkou niektorých produktov a služieb (potraviny, lieky a zdravotné pomôcky) dopadne na nižšie a nižšie stredne príjmové skupiny viac ako na najvyššie príjmové skupiny. Je pravdepodobné, že opatrenia vlády prispejú k zvýšeniu miery nerovností v štáte.
Na možné zvýšenie niekoľkých podôb chudoby – energetickej aj v súvislosti s rastom cien plynu a tepla a zvýšením sadzby DPH poukázala D.Dokupilová, ktorá sa touto problematikou zaoberá. Otázkou bolo, do akej miery má štát nastavené nástroje a schémy kompenzácií a podpôr „zelených“ investícií pre tie domácnosti, ktoré si ich sami nemôžu dovoliť. Schéma Obnov dom v Pláne obnovy a odolnosti totiž zvýhodňuje príjmovo silnejšie skupiny, ktoré si môžu dovoliť uhradiť rekonštrukciu domov s cieľom zvýšiť ich energetickú efektívnosť a následne čakať na kompenzáciu časti vynaložených nákladov z finančného nástroja EÚ.
Druhou otázkou bolo zvýšenie dopravnej chudoby ako dôsledku Fit for 55 a využitie nového finančného nástroja Sociálneho klimatického fondu. R.Kožiak, ktorý sa zaoberá regionálnym rozvojom a tiež D. Dokupilová kriticky hodnotili nevyhovujúcu dopravnú dostupnosť a riziko nárastu dopravnej chudoby.
2. blok: Dane
V tomto bloku sa diskutovalo osobitne o nastavení niektorých daní v SR, a o tom, ako by sa zdanenie nadmerného bohatstva v EÚ mohlo podieľať na znížení sociálnych dôsledkov zelenej transformácie a na boji s klimatickými zmenami. Ilustroval sa prínos tejto dane pre príjmy EÚ a porovnal sa s finančným nástrojom NextGenerationEU, ktorý by sa mohol replikovať financovaním dane z nadmerného bohatstva každý tretí rok. Analogicky, zdanenie čistého bohatstva iba troch najbohatších v SR daňou vo výške 5%, by podľa údajov z minulého roka časopisu Forbes prinieslo do rozpočtu štátu viac ako 200 mil. eur.
Na rozdiel od košickej diskusie, zloženie publika (staršia veková kategória) nebolo treba mnoho vysvetľovať o potrebe nastavenia iného daňového systému, v štruktúre ktorého by vzrástlo daňové zaťaženie (progresívne zdanenie, majetkové dane, kapitálové dane a pod.) a znížilo by sa odvodové zaťaženie práce. V porovnaní s tzv. starými členskými štátmi je daňovo-odvodové zaťaženie, ako argumentovala B.Schmognerová, nižšie o 6 bodov (35% HDP), ale daňovo-odvodové zaťaženie práce dosahuje až 42% zo mzdy.
3. blok: Klimatická sociálna spravodlivosť.
Vysvetlili sme, že 2-5% zdanenie najväčších multimilionárov v EÚ by prinieslo cca. 285 mld. euro do rozpočtu EÚ. Umožnilo by to výrazné posilnenie fondov na realizáciu a na zmiernenie dopadov zelenej transformácie: napríklad fondov ako sú Just Transition Fund, Sociálny klimatický fond, Modernizačný fond. Alebo možnosť vytvoriť analogický fond ako v prípade NGEU.
Vzhľadom na zloženie publika sa väčšia pozornosť zamerala na rozvoj lokálnej/regionálnej udržateľnej energetiky z obnoviteľných zdrojov a na otázku, ako tento segment využívame. Zdôraznili sa prínosy pre regionálny rozvoj, na cenovú úroveň energií, na energetickú bezpečnosť, nižšie náklady a kratšia doba výstavby a pod. v porovnaní s novým centrálnym zdrojom vládou pripravovaným projektom nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach.