Zelená premena spoločnosti je nevyhnutnosťou a šancou na lepší, zdravší život, vyžaduje však nemalé finančné zdroje. Finančné možnosti štátu sú však obmedzené. Preto vyvstáva otázka, či vyžadujeme dostatočnú finančnú spoluúčasť na nákladoch zelenej transformácie od tých, ktorí životné prostredie znečisťujú najviac. Ak zaťažujeme vyššími nákladmi ľudí, robíme to spravodlivo podľa ich schopnosti tieto výdavky zvládať? A do akej miery má štát dobre nastavené nástroje a schémy kompenzácií a podpôr „zelených“ investícií, pre tie domácnosti, ktorí si ich sami nemôžu dovoliť?

O spravodlivom či nespravodlivom rozdelení nákladov a prínosov zelenej transformácie budú diskutovať bývalá ministerka financií SR a bývalá viceprezidentka Banky pre obnovu a rozvoj a generálna tajomníčka hospodárskej komisie OSN Brigita Schmögnerová, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Igor Šimko a sociálnoekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov SR a OZ Pracujúca chudoba Ján Košč.

Zámerom diskusie bolo prediskutovať ako realizovať zelenú transformáciu sociálne spravodlivým spôsobom. Vysoké náklady zelenej transformácie kladú otázku, ako ju financovať. Položili sme otázku, či by sme nemali požadovať dostatočnú finančnú spoluúčasť na nákladoch zelenej transformácie od tých, ktorí svojím spôsobom života znečisťujú životné prostredie najviac, t.j. od najbohatších a nezaťažovať vyššími nákladmi  tých, ktorí ich nevládzu splácať. Otázkou aj je, do akej miery má štát nastavené nástroje a schémy kompenzácií a podpôr „zelených“ investícií pre tie domácnosti, ktoré si ich sami nemôžu dovoliť.

Panelová diskusia bola rozdelená do troch blokov: 1. blok: Redistribučné dôsledky zelenej transformácie a nerovnosť. 2. blok: Zelená transformácia a daňová spravodlivosť. 3. blok: Klimatická sociálna spravodlivosť.

Vstupnou otázkou diskusie bolo, či otázka sociálnej vyváženosti zelenej transformácie je  pre SR kľúčová a ak áno, prečo? V odpovedi (B. Sch.) sa položil dôraz na politické zneužitie zelenej transformácie krajnou pravicou ale i rastúci odpor proti Zelenej dohode na Slovensku u podnikateľského sektora napr. u poľnohospodársko-podnikateľského sektora. Aj Slovensko prežilo farmárske protesty namierené okrem iného proti Zelenej dohode. Okrem toho vláda je v podpore Zelenej dohody rezervovaná, resp. mešká v realizovaní niektorých záväzkoch ako napríklad dosiahnuť v energetickom mixe 35% produkcie energií z obnoviteľných zdrojov. Príkladom zložitosti zelenej transformácie u nás je transformácia Hornej Nitry: zánik  kľúčového zamestnávateľa Hornonitrianske bane Nováky a ENO. Na zmiernenie dôsledkov sa používajú zdroje z fondu Spravodlivej transformácie.

1. blok: Nerovnosť

Otázky/odpovede

•  Fakty o rastúcej príjmovej/majetkovej nerovnosti sú známe, rovnako ako aj jej negatívne dôsledky. Prečo téma nie je v centre politickej diskusie, politického konfliktu?

Medzi príčinami sa uviedli: ideologické príčiny (nástup neoliberalizmu v 90. rokoch), podiel oligarchických štruktúr na politickej moci,  ktoré presadzujú svoje záujmy, formy uchvátenia moci ako napr. financovanie volebnej mašinérie, tzv. revolving door (JK), lobing, priama korupcia.

• Ako, akým argumentom, by ste ju do centra politickej diskusie presadzovali vy?

Ekonomický argument pre biznis, bezpečnostný argument pre pravicu, ľudsko-právny aspekt, argument solidarity a sociálnej inklúzie  pre sociálnu demokraciu.

• Existuje pre strednú Európu/Slovensko špecifický dôvod, prečo táto téma nie je v centre politického konfliktu?

Negatívna skúsenosť s rovnostárstvom v minulom režime, neoliberálna transformácia.

• Rastúca sociálna nerovnosť je už preukázateľne jedna z hlavných príčin rozpadu súdržnosti a rozkladu „západných“ demokracií ako takých zvnútra. Politické dôsledky.

Dôsledkami sú nárast extrémizmu; obviňovanie nevinných: u nás Rómov, inde imigrantov (čiastočne i u nás) (IŠ, BSch)

2. blok: Dane

Otázky/odpovede:

• Pridali ste sa k európskej petícii za zdanenie najbohatších. Čo boli hlavné dôvody?

Zdanením bohatstva by sa dalo získať prostriedky nielen na sociálne výdavky napr. na pomoc s cenami energií pre domácnosti, ale na to, aby ceny elektriny klesli investíciami do OZE.

• Prečo je také ťažké zaviesť na Slovensku majetkové dane, daň z dividend, daň z dedičstva, príp. progresívne dane ako také? Ako sú tieto dane upravené v krajinách EÚ? 

Odpovedali BSch a JK. BSch pripomenula príbeh zrušenia dane z dedičstva (1. a 2. Dzurindova vláda).

Neoliberálna ideológia otrávila verejnú diskusiu: Progresívna daň je pokutou za úspech daň z dedičstva je daňou zo smrti. Prekrúcanie daňovej spravodlivosti: rovná daň je spravodlivá.

• Prečo by mali ľudia veriť, že ak zdaníme viac najväčších milionárov, budú z toho mať prospech aj bežní ľudia?

To je otázka redistribúcie daňových príjmov, resp. rozpočtovej politiky vlády. Kam smerujú výdavky štátneho rozpočtu: do služieb vo verejnom záujme, do obrany alebo sa strácajú v korupčných aférach? O tom by sa malo rozhodovať demokraticky vo voľbách, v sociálnom dialógu a pod.

3. blok: Klimatická sociálna spravodlivosť.

• Zelená transformácia je nevyhnutná, prinesie jednoznačné plusy – zdravšie prostredie a udržateľne konkurencieschopnú ekonomiku, vyžaduje si ale veľké vstupné investície a ľudia ju začali odmietať: najmä zo dôvodu jej nesociálnosti (prieskumy, voľby do EP)

Kde sa stala chyba? V nastavovaní cieľov, alebo v neschopnosti štátov implementovať to, k čomu sa zaviazali?

V spôsobe, ako ciele dosiahnuť a v nedocenení výšky nákladov a ich rozloženia: hrozí, že chudobní a nižšia stredná trieda budú bez adekvátnych politík vlády najviac postihnutí.

• Petícia hovorí, že 2-5% zdanenie najväčších multimilionárov by priniesla cca. 280 mld. euro do rozpočtov. Čo by za to mohlo byť v oblasti sociálne vyváženej zelenej transformácie financované?

Výrazné posilnenie fondov na realizáciu a  na zmiernenie dopadov zelenej transformácie:napr, fondov ako sú Just Transition Fund, Sociálny klimatický fond, Modernizačný fond. Možnosť vytvoriť analogický fond ako v prípade NGEU.

• Ako postupuje Slovensko na poli „sociálnej únosnosti“ zelenej premeny?

O formách pomoci vlády Obnov dom, Obnov dom min,  Zelená domácnostiam hovoril IŠ.

• Aký potenciál má lokálna/regionálna udržateľná energetika z obnoviteľných zdrojov a ako tento segment využívame? (prínosy pre regionálny rozvoj, cenovú úroveň, podiel obnoviteľných zdrojov)  

Podrobnejšie odpovedala Brigita Schmögnerová

Otázky/námety z publika: o progresívnej dani, sociálnej spravodlivosti, využití geotermálnej energie a pod.

Na záver diskusie účastníkom boli poskytnuté inštrukcie ako sa zapojiť do Európskej občianskej iniciatívy Tax the Rich.

Toto podujatie je financované z prostriedkov Európskeho parlamentu. Nereprezentuje názory Európskeho parlamentu.